Rozhovor: Štefan Kürti – Lovec planétok
Chcel sa živiť astronómiou, jej štúdium však predčasne vzdal a dal prednosť svojim koníčkom. Dlhé roky len pasívne sledoval svet astronómie. Až rozmach internetu mu umožnil veľký návrat. Desaťročia zabudnutá túžba po objavovaní sa opäť vynorila, trpezlivosť a vytrvalosť mu nakoniec priniesli úspech. Pátra po asteroidoch v archívoch profesionálnych observatórií a stráca pritom pojem o čase. Popritom spovedá talentovaných astronómov z celého sveta a predstavuje ich výnimočné výkony. Objaviteľ planétok a autor rozhovorov, ktoré môžu inšpirovať, Štefan Kürti.
Si vášnivý astronóm, čo ťa priviedlo k tomuto koníčku?
Tých podnetov bolo viacero. Môj prvotný záujem o astronómiu vyvolalo pristátie ľudí na Mesiaci. Impulzom bol let Apolla 17. V decembri 1972, keď sa doteraz posledná ľudská posádka blížila k cieľu svojej cesty, ja som cestoval s otcom do Prahy na akúsi výstavu. Tam začala moja cesta k astronómii.
Už ako dieťa som veľmi rád čítal – vždy a všade som prezeral ponuky novinových stánkov. Tak tomu bolo aj v Prahe. Takto som natrafil na mesačník Říše hvězd. Na moje naliehanie mi otec časopis predplatil. O niekoľko mesiacov neskôr som podobným spôsobom spoznal slovenský časopis KOZMOS a pribudol mi ďalší zdroj na čítanie. Po večeroch som začal sledovať rastúci či ubúdajúci kosáčik Mesiaca. No a keď zrazu na oblohe nesvietil, zostalo tam množstvo blikajúcich hviezd. Postupne som zisťoval, že obloha ponúka nekonečné možnosti na pozorovanie a zdanlivú jednotvárnosť z času na čas spestrujú nečakaní hostia – meteory, kométy, či supernovy. Môj záujem o vesmír zosilnel aj vďaka kométe Kohoutek 1973f, ktorú som síce nepozoroval, ale dychtivo som čítal všetko, čo sa o nej písalo.
Na kozmické výpravy a astronomické časopisy onedlho nadviazal ešte jeden silný podnet. Čo to bolo?
Áno, na jeseň 1974 nasledoval ďalší impulz. Pri obľúbenom novinovom stánku som našiel oznam o vedomostnej súťaži „Čo vieme o hviezdach?“. Hlavnou výhrou bol astronomický ďalekohľad a zrejme kvôli tomu ma to veľmi lákalo. Bol však jeden problém. Veková hranica bola od 15 rokov a ja som mal o rok menej. Keď otec videl, ako po tom túžim, vybral sa za organizátormi a vybavil výnimku. Tam mu tiež poradili, aby som sa prihlásil do astronomického krúžku na miestnom gymnáziu. Zhodou okolností sa tam pripravovali i dvaja budúci účastníci súťaže. Návštevy krúžku boli užitočné, rozšírili môj „astronomický“ obzor. Ako sa však neskôr ukázalo, na výhru to nestačilo.
Prišiel deň „D“, v okresnom kole nás bolo osem súťažiacich. Víťazom sa stal môj sused v lavici, Zsigmond Bödők. On to dotiahol až do celoštátneho finále, kde bol druhý. Ja som skončil v strede súťažného poľa, piaty. Otázky z kozmonautiky som hravo zvládol, neuspel som pri otázkach z praktickej astronómie, moja znalosť súhvezdí bola slabá. Bol som však na seba hrdý, veď za mnou skončili starší a predsa len skúsenejší súperi. Súťaž mi ukázala, že o hviezdach zatiaľ až tak veľa neviem a stále je čo spoznávať. A tak som v tom pokračoval.
Astronómia ťa zaujala, uvažoval si o nej ako o budúcej profesii?
Ako dieťa som chcel byť archeológom a lákala ma tiež chémia, ale to trvalo len dovtedy, kým som sa ju nezačal učiť v škole. Vôbec ma nebavila. Potom prišli výpravy na Mesiac, tak som sa chcel stať kozmonautom, to však tiež nevydržalo dlho. Nosil som okuliare a vtedy to bola diskvalifikácia, jednoducho neprípustné, nemožné. Keď nie kozmonaut, tak budem astronóm. To ma držalo počas celých stredoškolských štúdií. Napokon som začal študovať jadrovú fyziku na UK v Bratislave a súbežne Pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove ako poistku, ak by to na UK nevyšlo.
Prečo práve jadrovú fyziku?
Ten rok odbor astronómie neotvárali, tak som sa prihlásil na štúdium jadrovej fyziky s tým, že po dvoch rokoch prestúpim. Stredná škola bola pre mňa prechádzka, učenie šlo rýchlo a bez problémov. Všetok svoj čas som venoval „nasávaniu“ informácií o vesmíre a kozmonautike a pridala sa vášeň počúvania populárnej hudby. Po príchode na vysokú školu však už bolo nutné venovať učeniu podstatne viac času, ja som však dával prednosť mojim koníčkom. Nastalo obdobie skúšok a trápenie so zvládnutím učiva. Dva roky som zvádzal v sebe boj, čo je prednejšie. A vtedy vyhrali koníčky. Štúdium som po dvoch predčasne ukončil.
Tak skončil tvoj sen stať sa astronómom?
Dlhý čas to tak vyzeralo. Prišla povinná vojenská služba, ktorá mi zabránila ukončiť pomaturitné štúdium v Hurbanove. Po návrate z vojenčiny som sa zamestnal v Bratislave a zamestnávateľ mi umožnil diaľkovo vyštudovať ekonómiu, matematické metódy v ekonomike na Vysokej škole ekonomickej Bratislava. V tom období sa môj záujem o vesmír na dlhé roky zúžil len na čítanie astronomických časopisov a viac času som venoval svojmu druhému koníčku.
Celý rozhovor tu: http://www.skaw.sk/rozhovor-st
Štefan Kürti (*1960) je amatérsky astronóm, venuje sa malým telesám slnečnej sústavy. Skúma archívne dáta zo svetových observatórií a pátra po objektoch, ktoré profesionáli prehliadli. Objavil množstvo planétok, z nich päť blízkozemských. Seriál rozhovorov s úspešnými astronómami z celého sveta prezentuje na vlastnej webovej stránke a publikuje ich doma i v zahraničí. Žije s manželkou v Nových Zámkoch, má jednu dcéru. Asteroid (132798) Kürti je pomenovaný po ňom.
