Rozhovor: Tomáš Slovinský – Jedinečný astrofotograf

Hoci nebeské úkazy pozoruje od detstva, intenzívnejšie sa začal venovať astronómii len pred pár rokmi. Spod kupoly prenosného planetária prináša zážitok z nočnej oblohy rôznym skupinám, od škôlkarov až po dospelých. Do sveta astrofotografie ho priviedlo poznanie, že zrkadlovka zachytí oveľa viac z hviezdnej oblohy ako ľudské oči. Odvtedy tú krásu zachytáva a zdieľa na prekrásnych fotkách v zmysle hesla “Astronómia pre všetkých”. Jedinečný astrofotograf a popularizátor, Tomáš Slovinský.

Detské predstavy, čím by sme chceli byť až vyrastieme, bývajú rôzne. Ty si chcel byť kozmonaut, smetiar, či pretekár formuly 1. K astronómii si sa dostal až v dospelom veku. Aké boli tvoje začiatky s astronómiou?

V detstve som pozoroval nejaké úkazy, meteorické roje, zatmenia, ktoré boli z nášho územia dostupné. Zaujímal som sa o vesmírne záhady, asi ako každý človek. Vždy ma to lákalo, samotná nočná obloha a jej pozorovanie.

Moje prvé vážnejšie stretnutie s astronómiou bolo okolo roku 2016. Vtedy som sa stretol s astronómkou Viktóriou Zemančíkovou a spoločne sme začali vymýšľať vzdelávací projekt – bol to môj prvý profesijný kontakt s astronómiou. Hoci astronomické vzdelanie doposiaľ nemám, momentálne študujem na Pomaturitnom štúdiu astronómie (PŠA) v Hurbanove. Samovzdelávaním som sa snažil toho načerpať čo najviac. Kolegyňa ako astronómka mi pomohla vo veľa veciach a nasmerovala ma. Spolu sme založili projekt Prenosné planetárium. Keď človeka raz niečo fascinuje, ide to samé 🙂

Ako samotné slovo “prenosné” naznačuje, od klasického planetária sa líši svojou mobilitou. Je to vlastne nafukovacia kupola, s ktorou chodíte medzi ľudí a ponúkate im nezvyčajný zážitok…

My sme najprv planetárium prevádzkovali pod hlavičkou mojej s.r.o.čky a pred dvoma rokmi sme založili aj Občianske združenie Astronómia pre všetkých, aby sme to oficiálne mohli robiť takto – ako praví nadšenci astronómie. Samotný projekt už bežal dva-tri roky predtým.
Naše planetárium nie je jediné, takýchto nafukovacích planetárií je na Slovensku viac. My sme sa snažili ísť vlastnou cestou, teda nielen zohnať programy, ale pokúsiť sa ich priamo vytvoriť. Zistili sme si učebné osnovy, čo sa učia v materských školách, na základných a stredných školách a na začiatku sme mali podľa toho zamerané programy. Na ZŠ o slnečnej sústave, pre druhý stupeň o čiernych dierach, to čo im pasuje na učebné osnovy, aby sme posilnili vzdelávací proces. Neskôr sme začali robiť programy aj z iných oblastí. Napr. máme programy o environmentálnej výchove, kolobehu vody, či o ekológii.

Tvoje popularizačné aktivity nekončia prezentáciou nočnej oblohy v planetáriu. Čomu sa ešte venuješ?

Pomocou prenosného planetária sa snažíme spostredkovať krásy vesmíru, fyziky a prírody. Zameriavame sa hlavne na žiakov a študentov, ale tiež na bežných ľudí, širokú verejnosť a zoznamujeme ich so základnými znalosťami o vesmíre, o slnečnej sústave, o vzniku vesmíru. Ale nedá sa povedať, že by ma dokázala napĺňať len táto jedna jediná činnosť. Som zrejme až príliš fascinovaný nočnou oblohou na to, aby som sa o ňu nezaujímal inými spôsobmi :). Venujem sa astrofotografii, píšem rôzne články a robím prednášky. Práve astrofotografia dokáže osloviť mnohých a to jednoduchým spôsobom.

Foteniu sa venuješ už roky, ale na nočnú oblohu si zamieril objektív fotoapaprátu pomerne nedávno. Spomínaš si na svoju prvú astronomicky ladenú fotografiu?

O astrofotografiu som sa začal zaujímať prvými pokusmi asi pred štyrmi rokmi. U mňa na záhrade som skúšal namieriť svoju starú zrkadlovku k nočnej oblohe a len tak z večnej zvedavosti som si chcel vyfotiť hviezdne nebo. Bol som fascinovaný tým, koľko objektov dokáže tá zrkadlovka zachytiť v porovnaní s tým, čo vidíme voľným okom. Hviezd bolo podstatne viac a práve tento moment ma priviedol do sveta astrofotografie. Chcel som vedieť, kam je schopná zájsť dobrá technika, lepšie znalosti a vedomosti. Tak som po tom začal viac pátrať. S fotografiou som začínal len veľmi amatérsky, ked som si na svoje turistické výlety nosieval zrkadlovku. V tomto kontexte sa mi naskytlo úžasné spojenie mojej práce, vecí, ktoré ma bavili, a o ktoré som sa zaujímal.

K Vianociam v roku 2019 si dostal špeciálny darček – na Štedrý deň získala tvoja fotografia ocenenie APOD. Astronomická snímka dňa NASA. Bola to fotografia “Múzeum slovenskej dediny v Zuberci”. Je to tvoj najkrajší vianočný darček?

Bol určite veľmi dobrý. V podstate každý astrofotograf chce v podstate uspieť v APODe. Ja som sa z toho extrémne tešil a zároveň som si to samotné fotografovanie nesmierne užil. Skanzen Oravskej dediny je moje obľúbené miesto a od detstva som ho navštívil aspoň 6-krát. O to viac ma tešilo, že ako fotografia Štedrého dňa uspela táto lokalita :).

Celý rozhovor tu: http://www.skaw.sk/rozhovor-tomas-slovinsky.html

Tomáš Slovinský (*1994) je slovenský astrofotograf a zanietený popularizátor astronómie. Svoju vášeň prenáša na ostaných na viacerých frontoch. Cestuje po Slovensku s prenosným planetáriom, píše články do časopisov a v neposlednom rade zachytáva krásu hviezdnej oblohy na fotkách, ktoré obdivujú a oceňujú doma i v zahraničí. Žije na predmestí Košíc, odkiaľ často vyráža do prírody samozrejme s fotoaparátom a svojimi troma psami.