Rozhovor: Babak Tafreshi – Fotograf, ktorý spája prírodu, človeka a nočnú oblohu
Obyčajný pohľad na Mesiac mu navždy zmenil život. Túžil sa stať astronómom, ale miesto ďalekohľadu začal používať fotoaparát keď objavil krásu zachytenej krajiny a nočnej oblohy. Jasná kométa odštartovala jeho profesionálnu kariéru. Odvtedy cestuje po svete a spája umenie, vedu a kultúru v čarovných obrázkoch. Výnimočný fotograf, žurnalista a amatérsky astronóm, Babak Tafreshi.
Kedy si sa začal zaujímať o astronómiu a čo ťa k nej priviedlo?
V roku 1991, vo veku 13 rokov, som prvýkrát pozoroval Mesiac susedovým malým ďalekohľadom. Stále si pamätám ten okamih, sekundu po sekunde, na streche nášho bytu uprostred Teheránu. Bol to môj prvý pohľad na krátery na Mesiaci a neveril som vlastným očiam. Je úžasné, že obyčajný pohľad na Mesiac môže niekomu navždy zmeniť život.
Už ako tínedžer si sa začal venovať fotografovaniu. Kedy si namieril prvýkrát svoj fotoaparát na oblohu?
Nočnú oblohu som začal fotografovať čoskoro potom, čo som získal môj prvý ďalekohľad začiatkom 90. rokov. Začal som fotiť obyčajnou zrkadlovkou. Postupne som si uvedomil, že mojou skutočnou vášňou nie je fotografovanie vesmírnych objektov cez ďalekohľad, ale kombinácia fotografie nočnej oblohy a krajiny. Začal som cestovať do lokalít vzdialených od svetelného znečistenia v Teheráne, do miest kde je stále zachovaná prirodzená nočná obloha. Moje prvé snímky nočnej oblohy boli prevažne viachodinové expozície hviezdnych stôp na diapozitívy s nízkou ISO citlivosťou, ako sú Fujichrome, Velvia 50 a Kodachrome 64. O niekoľko rokov neskôr som začal venovať foteniu takých úkazov na nočnej oblohe, ako sú meteorické roje, jasné kométy a úplné zatmenia.
Kto ťa inšpiroval v začiatkoch a kto bol tvojim mentorom v astrofotografovaní?
Potom, čo som videl úžasnú fotografiu Ansela Adamsa z roku 1942 s názvom „Tetons and the Snake River“, začal som skúmať jeho štýl a snažil som sa ho napodobniť svojím spôsobom. Mojou ďalšou inšpiráciou a mentorom je David Malin, britsko-austrálsky astronóm a pravdepodobne najuznávanejší astrofotograf na svete, ktorý má v súčasnosti 79 rokov. Bol priekopníkom farebnej fotografie hlbokého vesmíru na filme, objavil nové záhady na nočnej oblohe a inšpiroval mnohých nás na celom svete, aby sme robili vedeckú fotografiu.
Uvažoval si o astronómii ako o budúcej profesii?
Áno, uvažoval. Chcel som byť astronómom alebo planetárnym vedcom, ale keď som vstúpil do sveta žurnalistiky, uvedomil som si silu a význam vedeckej komunikácie. Potom som zistil, ako by som mohol využiť svoje fotografie vo vedeckých vizuálnych príbehoch, ktorým som sa venoval.
To bolo v roku 1997, keď si sa vo veku 19 rokov stal redaktorom iránskeho astronomického časopisu Nojum. Ako k tomu došlo?
Počas stredoškolských štúdií som začal som písať pre časopis o pozorovaní objektov hlbokého neba pomocou malých ďalekohľadov, a uvedomil si svoju vášeň pre vedeckú žurnalistiku (okrem amatérskej astronómie a astrofotografie.) Postupne ma školili starší redaktori časopisu a ako 18 ročný som začal štúdium fyziky na univerzite v Teheráne.
V marci 1997 došlo k udalosti, ktorá sa ukázala byť míľnikom. Kométa Hale-Bopp sa stala dosť jasnou na to, aby ju bolo možné vidieť, dokonca aj z veľkých miest. Cestoval som do pohoria Alborz a zachytil som kométu na ISO 1600 film. Táto fotografia sa objavila na obálkach niekoľkých časopisov a tak začala moja profesionálna kariéra fotografa.
Babak Tafreshi (*1978) fotograf, novinár a amatérsky astronóm narodený v Iráne. Laureát ceny Lennarta Nilssona za vedeckú fotografiu roku 2009. Zakladateľ projektu The World at Night (TWAN) s cieľom chrániť nočnú oblohu pred svetelným znečistením. Žije s manželkou v Bostone v USA. Majú jedného syna.
Fotografie Babaka Tafreshiho:
Celý rozhovor tu: www.skaw.sk/rozhovor-babak-tafreshi.html
