Z Prešovska bola zachytená Medzinárodná kozmická stanica pred Slnkom
S prebiehajúcim letom sa Slnko dostáva v poludňajších hodinách veľmi vysoko, viac ako 60 ° nad obzor. S týmto faktom súvisí aj možnosť zachytiť tmavú siluetu Medzinárodnej kozmickej stanice ISS pred našou materskou hviezdou. Ako Slnko okolo pravého poludnia (okolo 13. hodiny popoludní SELČ) vystúpi najvyššie, v prípade pozorovania preletu sa ISS pred neho premieta v najmenšej možnej vzdialenosti (menej ako 500 km) od nás a uhlovo je preto najväčší. Zachytiť prelet kozmickej stanice tak môžu nadšenci v správny čas a na správnom mieste aj na menšie teleobjektívy cez bezpečný filter. V piatok 4. augusta 2023 sa to podarilo Petrovi Horálkovi z Fyzikálneho ústavu v Opave. Úkaz pozoroval s veľkým šťastím na počasí neďaleko Červenej Vody pri Sabinovom v Prešovskom kraji. Trval len 0,68 sekundy!
Medzinárodná kozmická stanica (Interntional Space Station – ISS) meria v najväčšom rozmere 108 metrov a obieha asi 400 km nad zemským povrchom. To znamená, že ak prelieta na zvolenom mieste v nadhlavníku, leží práve asi 400 km nad našimi hlavami a v tom čase dosahuje veľkosť niečo cez 60 uhlových sekúnd. Pri takej uhlovej veľkosti je možné už malými prístrojmi uvidieť základné štruktúry, teda solárne panely a konštrukciu z jednotlivých modulov. Aby ale ISS stále zotrvávala na svojej orbite a nespadla na Zem (či naopak neuletela do hlbokého vesmíru), musí sa pohybovať špecifickou rýchlosťou, tzv. prvou kozmickou, ktorá činí v jej prípade 7,66 km/s. Pri takej rýchlosti ISS obehne Zem raz za približne 90 minút a tu nastáva pre fotografov najväčší problém: Zaznamenať ju za rýchleho letu nie je ľahké. Ako jedna z ciest sa pritom ponúka veľmi populárna metóda dostať sa do vopred vypočítaného miesta, z ktorého sa jej pohybujúca sa silueta nakrátko objaví pred jasným slnečným diskom. Pokiaľ ale chceme kozmickú stanicu vyfotografovať pred Slnkom uhlovo najväčšou, musíme ju zaznamenávať v dobe maximálnej výšky Slnka aj ISS nad obzorom av tej dobe je samozrejme stanica uhlovo najrýchlejšia. Takýto prelet pred diskom našej materskej hviezdy trvá menej ako 1 sekundu!
„Úkaz v piatok 4. augusta by bol pozorovateľný v úzkom páse naprieč celým Slovenskom, ale priaznivé počasie nakoniec bolo len na východe Prešovského kraja,“ popisuje Horálek. „Mal som vybrané tri možné lokality – jednu neďaleko Spišského Podhradia, druhú južne od obce Kobyly pri Bardejove a tretiu medzi nimi, teda blízko Červenej Vody.“ Predpoveď bola veľmi neistá, pretože od juhozápadu sa nasúvala ďalšia oblačnosť, zatiaľ čo na severovýchode sa ešte len rozpadala . Horálek nakoniec zvolil lokalitu, ktorá vyzerala z hľadiska minima oblačnosti najlepšie a jeho inštinkt ho tentokrát nesklamal.
Pozorovanie 4. augusta 2023 pri Červenej Vode neďaleko Sabinova prebiehalo podľa predpovede, ktorú umožnil server Transit-Finder.com. Ten dáva informácie o najbližších preletoch nielen ISS, ale aj čínskej stanice Tiangong alebo Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu pred Slnkom aj Mesiacom. Treba ale sledovať predpoveď priebežne, pretože dráha ISS i ďalších objektov sa neustále koriguje a prelet tak môže nastať po korekcii dráhy aj o niekoľko kilometrov inde, než bolo na stránke uvedené o niekoľko dní skôr. Pre sobotný prelet predpoveď udávala čas preletu na zvolenom mieste 13:37:10,34 SELČ a ISS v tom čase bola 500,33 km ďaleko od miesta pozorovania. Samotný prelet pritom trval iba 0,68 sekundy! Na pozorovanie postačil pevný statív, teleobjektív (v tomto prípade o ohniskovej vzdialenosti 1,1 metra) a aparát s vysokofrekvenčnou uzávierkou. Vďaka priazni počasia sa celý úkaz podarilo zachytiť veľmi úspešne, a to proti Slnku, na ktorom je v týchto mesiacoch aj mnoho slnečných škvŕn kvôli jeho vzrastajúcej aktivite.
Podobné pozorovanie si môže v nasledujúcich týždňoch skúsiť každý, kto disponuje aspoň 400 mm objektívom. K úspešnému záznamu je ďalej potrebný pevný statív, káblová spúšť a tiež vhodný slnečný filter (najviac osvedčená je fólia AstroSolar od firmy Baader, špeciálne vyvinutá práve na tento účel). Fotograf si najskôr z webovej stránky zistí, kedy a kde v jeho okolí (do dojazdovej vzdialenosti až 200 km) má k nejakému takémuto preletu dôjsť. Musí si pritom vybrať taký úkaz, kde uhlová veľkosť stanice už presahuje 50 uhlových sekúnd – v tomto prípade už možno zaznamenať aj solárne panely pri použití menšej ohniskovej vzdialenosti (okolo 400 mm). Tieto prelety logicky nastávajú v časoch okolo pravého poludnia. Potom už len stačí podľa predpovede počasia, najmä podľa predpovedaného výskytu oblačnosti, vyraziť na najvhodnejšie pozorovacie miesto. Na mieste je potom potrebné manuálne doostriť objektív napríklad podľa slnečného okraja (už cez bezpečný filter!) a zvoliť expozíciu nie dlhšiu ako 1/1000 sekundy. Pre ohniská väčšie ako 600 mm už je potrebné voliť expozíciu ešte kratšiu, aspoň 1/2000 sekundy. To preto, že kozmická stanica sa uhlovo pohybuje naozaj rýchlo a na dlhších expozíciách by sa javila rozmazaná. Až v závislosti na expozícii potom volíme ISO (čo najmenšie, ale také, aby snímka nebola podexponovaná) a clonu necháme čo najviac otvorenú. Na aparáte je nutné nastaviť sekvenčné snímanie. Dôležitá je potom presná časomiera, podľa ktorej začneme sekvenčne snímať ideálne len sekundu pred samotným úkazom, aby nedošlo k preplneniu karty prípadne predčasnému vybitiu akumulátora fotoaparátu. Podobne možno potom plánovať záznamy preletov kozmickej stanice pred splnom, ale to až v zimných mesiacoch, kedy je naopak Mesiac vo fáze okolo splnu najviac nad obzorom. Pokiaľ pozorovateľ disponuje aparátom umožňujúcim záznam 4K videa, má zmysel úkaz natáčať a výsledný obraz vygenerovať z jednotlivých framov videa.
Dôležité upozornenie: Pri každom priamom pohľade do Slnka je nevyhnutné použiť bezpečný filter, inak hrozí poškodenie zraku.
Kontakty a ďalšie informácie:
Mgr. Petr Horálek
PR výstupů evropských projektů FÚ SU v Opavě
Email: petr.horalek@slu.cz
Telefon: +420 732 826 853
RNDr. Tomáš Gráf, Ph.D.
Fyzikální ústav SU v Opavě, vedoucí observatoře WHOO! a Unisféry
Email: tomas.graf@fpf.slu.cz
Telefon: +420 553 684 548